Bring Me the Horizon chapter 14

16. ledna 2011 v 20:48 | Holly Sykes |  Fan Fiction
Evanna
Od toho škoricového incidentu šli dni hroyne pomaly. A potom prišiel ten osudový 23 január - moje 17 narodeniny, Viem ,že to znie divne ale tento deň som naozaj nenávidela. Dokonca aj deň kedy som sa narodila musela pokaziť moja úžasná sestrička. V škole som sa vždy musela pozerať ako jej priatelia a obdivovatelia nosia darčeky. To vie bzť pre dieťa veľmi deprimujúce. Tento rok to pre mňa však bolo o čodi ťažšie. Každý rok ma totiž môj brat brával na pizzu. Bola to taká naša malá zvyklosť. Ale tento raz nemohol an moje narodeniny príjsť domov.
Ráno som sa zobudila nahodila som sa tak ako vždy a keď som si sadla k raňajkám čosi mi omínalo v zadnom vrecku. Siahla som tam a vytiahla Oliverovu retiazku ktorú som tam pravdepodobne nosila už od párty. Keď som dojedla zazvonil mi mobil.


"Prosím?" opýtala som sa srkajúc mlieko z misky na cornflaky
"Ahoj princezná! Si už hotová? Čakám ťa dole!" ozval sa natešený Oliver. Neznášala som tieto jeho prezývky ale vedela som ako rád ich používa a nemala som srdce mu ich zakázať.
"Práve dojedám raňajky. Hneď som tam." zhodnotila som otrávene. Vedela som ,že dnešný deň sa bude chovať ako malé decko a bude sa snažiť vzbudiť vo mne nadšenie z toho ,že som zase o rok strašia.
"Fajn. Ponáhľaj sa." dopovedal rýchlo a potom zložil. Hodila som si cez plece tašku a vzšla som z domu. Jeho pick-up stál našartovaný na príjazdovej ceste a on držal otvorené dvere na strane spolujazdca.

"Ahoj, znovu." pozdravil sa s úsmevom a na pery mi vtisol sladký bozk.
"Ahoj, znovu." povedala som a potom som si otrávene sadla do auta.
Tento deň snáď už ani nemohol bzť horší. Mala som Olivera veľmi rada ale niekedy keď sa pre dačo nadchol nedalo sa s ním vydržať.Mala som veľmi melancholický prístup k celému tomuto dňu a on yase oplýval neskutočnou pozitívnou náladou čím mi to vôbec neuľahčoval.
Hodiny šli veľmi pomaly no yačalo sa to valiť dole kopcom až na obede. Na tácku som si položila zvyčajný šalát a keď som vytiahla peňaženku Oli mi ju okamžite vytrhol z ruky.

"Hej čo to robíš?!" oborila som sa na neho hneď
"Platím. Dnes je predsa tvoj deň!" povedal s hlúpym úsmevom ale yato ma ním ochromil tak ,že som nebola schopná protestovať.
Sadli sme si na naše miesto v rohu jedálne a Oli sa začal hrabať v taške. Potom mi na tácku položil trochu ropučný muffin a z vrecka na mikine vybral malú sviečku, ktorú yapichol do stredu koláčika a zapaľovač, ktorým ju zapálil. Aj keď vedel ako veľmi chcem aby tento deň neexistoval a aj vedel ,že sa na neho budem hnevať nenechal sa odbiť mojimi hlúpimy poznámkami pretože dakde v hĺbke svojej duše vzcítil ,že mi toto všetko polichotí. No možno ani nevedel ako veľmi. Najradšej bz som ho teraz začala bozkávať tak ,že by nebol schopný sa nadýchnuť no chcela som ho ešte nechať v tom ,že môj postoj jednoducho nezmení (aj keď priznávam ,že sa to vo mne začalo pomalz lámať).

"Tak sfúkni sviečku a niečo si praj." neprestával sa na mňa usmievať.
"Keď to musí byť." prevrátila som očami a rýchlo zhasila oheň na malom koláčiku. Zobrala som ho do ruky a trošíčku si z neho odkusla.
"Nemusíš sa báť žiadna škorica. Len čučoriedky. Dúfam ,že ich máš rada." povedal akobz nevedel ,že je to moje obľúbené ovocie.
"Oliver prečo to všetko robiš?" zmanila som tému náhle
"Musíme predsať osláviť deň narodenia najúžasnejšej osoby na tomto svete!" vyhlásil rohodne
Len som som si povzdychla a pokrútila hlavou. Dnes sa s ním asi fakt nebude dať vážne porozprávať.
A potom vošla do jedálne moja sestra. Okamžite pred ňu položili obrovskú tortu so sviečkami a ona predniesla dlhočíznu (hnusne podliezaciu) ďakovnú reč. No my dvaja sme ani neyostali dokonca. Nemala som na to aby som sa tam na to zostala pozerať. Radšej sme si zobrali obd a šli sme sa najesť na naše typické miesto k oknu pri učebni španiečiny kde o takomto čase nikto nebýval. Pretrpeli sme si pár ďalších hodín a potom sme sa pobrali ku mne domov. Pár chvíľok sme venovali učeniu a potom som si zrazu uvedomila ,že dnes som mu chcela vrátiť retiazku.

"Emh, oliver. Vieš keď sme na tej párty hrali sedem minút v nebi vytiahal som si tvoju retiazku a ešte som ti ju nestihla vrátiť." povedala som a natiahal som k nemu otvorenú dlaň.
"To je fajn." zobral si ju a potom sa otočil tak aby som nevidela čo s ňou robí. Keď sa otočil vyselo na nej malé strieborné O.
"Chcem aby si si ju nechala." usmial sa na mňa a zapol mi ju na krk.
"Naozaj ju necheš späť?" pýtala som sa trochu rozpačito
"Nie je to darček." žmurkol na mňa. Pokúsila som sa o úsmev ale aj tak som pokrútila hlavou pretože som mu vyslovene zakázala aby mi dával dáke darčeky.
"Teda lepšie povedané jeho prvá časť." dopovedal trochu zahanbene.
"Bože Oli veď som ti povedala aby si mi nič nedával!" povedal som s hraným urazením.
Otvoril svoju tašku a vytiahol s nej obálku na ktorej bolo jeho škrabopisom napísané moje meno.
V tej chvíli sa mi naozaj zvýšil tep. Takéto prekvapenia.... Opatrne som nechtom roztrhla a so zatvorenými očami som vytiahla niečo z tvrdého papiera. Bála som sa ich otvoriť no Oliver ma pobádal aby som sa na darček pozrela. A tak som prudko otvorila oči a keď som si všimla čo práve držím v ruke takmer mi vyskočilo srdce z hrude.

"Preboha Oli! Veď tu sú lístky na Alesanu! Ten koncert bol predsa beznádejne vypredaný!" hodila som sa mu okolo krku a zvalila ho an posteľ.
"Ale ja pre teba urobím čokoľvek!" povedal s úsmevom keď som trochu povolila svoje zovretie.
Bol to ten najkrajší darček aký som kedy dostala. Bolo z neho cítiť naše duchovné prepojenie a to ,že Oli ma naozaj dobre pozná.
Večer sme sa rozlúčili a keď som stála na terase a sledovala ako sa jeho pick up stratí za horizontom zapadajúceho slnka lesknúceho sa na čerstvo napadnutom snehu, vtrhla do mojej izby Amanda so slzami v očiach.

"Preboha Amanda čo sa ti stalo? Zlomil sa ti necht?" začala som posmešne.
"Prosím ťa Evanna teraz si zo mňa nerob srandu potrebujem sa s tebou porozprávať." potiahla nosom. Toto neznelo ani trochu dobre. Amanda sa so mnou chce o niečom rozprávať a má slzy v očiach?
"Tak teda spusť." povedala som trochu súcitnejšie ako som chcela
"Brandon sa so mnou rozišiel." ako to dopovedala vzkotúľali sa jej ďalšie veľké slzy ktoré so sebou brali tony maskary a očnej linky.
"Aj tak to bol idiot!" zhodnotila som a spomenula som si na to ráno keď sm e sa kvôli nemu s Olim takmer pochytili.
"Poďme dnu je tu zima." chytila som ju okolo ramien a vtiahal som ju do svojej izby.Posadili sme sa na posteľ a ona začala rozprávanie s hysterickým plačom.

"Rozišiel sa so mnou kvôli Jamie. Vraj už ma skôr berie ako svoju sestru a k nej začal cítiť dačo viac. Už to spolu vraj tiahnu takmer dva mesiace." ľahla si do mojej postele a na hlavu si hodila vankúš. Chúďa dievča. Vedala som ,že do tohto chlapca bola blázon. A on je yrejme charakter...veď ktorý chalan by nechal dievča na jej narodeniny?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 17. ledna 2011 v 19:07 | Reagovat

závidím evanne tie lístky na alesanu! :-D

2 Holly Sykes Holly Sykes | Web | 17. ledna 2011 v 19:21 | Reagovat

:DDD a kto nie ?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama