Bring Me The Horizon chapter 13

14. ledna 2011 v 22:43 | Holly Sykes |  Fan Fiction
Evanna
S Oliverom sme si boli čím ďalej tým bližší. Hoc to bol len týždeň od nášho prvého nie tak celkom vydareného rozhovoru oboja sme cítili ,že náš začínajúci vzťah to naozaj posilnilo. Každý deň sme tak ako vždy chodievali von aby sme sa učili no zdokonaľovali sme sa v trošku iných oboroch ako by pre školu boli potrebné. Tiež sme mohli hodiny len tak ležať a počúvať môj alebo Oliverov iPod ,či piť pivo v noci na mojej terase.
Piatok - to bol ten osudový deň kedy som sa mala prvý raz stretnúť s jeho rodičmi. Oliver mi povedal, že sa s oblečením nemusím veľmi prckať a tak som sa teda obliekla ako zvyčajne. Prešla som sa peši až k jeho domu a zastala som pred vchodom. Mám zvoniť? pomyslela som si keď mi pohľad spadol na zvonček vedľa. Nie, nie určite nie. Amanda by mi určite povedala aby som nezvonila - vyznelo by to veľmi horlivo alebo možno neosobne. Preboha bola som až taká nervózna ,že sa mi do hlavy vkradlo moje diabolské (štetkovské) dvojča. Zhlboka som sa nadýchla a potom som tri-krát krátko zaklopala. Neotvorili sa hneď. Za chvíľku sa v nich ukázal Oli a potešene sa usmial. Túto jeho stránku som ešte nepoznala - mal na sebe svoje typické skinnové rifle a na prekvapenie karovanú košeľu. Aj napriek jemnému rockovému podtónu pôsobil tak...slušne?

"Ahoj!" pozdravil a nežne ma pobozkal na líce.
"Ahoj!" odzdravila som trošku rozpačito.
"Ehm, poď ďalej." povedal pobavene keď si uvedomil ,že ešte stále stojím vo dverách. Odstúpil sa aby som mohla vojsť dnu. Ich dom bol svetlý a prietranný. Zariadený moderným nábytkom ,no napriek tomu veľmi útulný.
"Mami , oci!" zakričal Oliver a z ďalších dverí vyšli dvaja veľmi elegantne zladený ľudia. V tejto chvíli som sa začala skôr cítiť ako v dákej nóbl reštaurácii než ako na návšteve u svojho frajera. Zastali oproti nám a Oliverova mama sa na mňa veľmi milo usmiala.
"Mami, oci toto je Evanna." povedal Oliver a pozorne nás všetkých troch sledoval.
"Evanna toto sú moji rodičia." ukázal na nich rukov akoby to nebolo jasné.
"Veľmi nás teší!" prerušila trápne ticho pani Sykesová a s nadšením mi potriasla rukov.
"Aj mňa veľmi teší." pokúsila som sa o úsmev.
Potom sme sa pobrali do jedálne. Pán Sykes si sadol za vrch stola. Oliver mi odsunul stoličku a opäť ma prepadol ten divný pocit aký človek má keď je v spoločnosti nechutne prachatých ľudí a bojí sa čokoľvek povedať aby ho náhodou neuvrhli do večnej nenávisti na základe jeho spoločenského postavenia. No nedala som to na sebe znať a posadila som sa. Pred tým ako sa Oli posadil sa na mňa povzbudzujúco usmial. Pani Sykesová nám priniesla snáď tú najúzasnejšiu polievku, ktorá ma zasýtila takmer rovnako ako nasledujúci (a rovnako výborný) hlavný chod. Myslela som ,že už nemôžem byť viac prežratá ale potom predo ňa položili dezert. Zo slušnosti som si kúsok odkrojila. A po prvom súste som naozaj nemala z toho koláča dosť a tak som ho zhltla úplne celý. Po výdatnej večeri nás pani Sykesová ( už bez spoločnosti pána Sykesa ktorý musel ísť pracovať) zobrala do obývačky a položila si na kolená veľkú škatuľu s fotkami. Bolo veľmi milé ,že mi chcela ukázať niečo málo z ich rodinnej histórie. Začalo sa to fotkami malého Olivera. Bože už keď bol malé bábätko bol úplne na zožratie. Spoločne sme sa zabávali nad obrázkami s jeho detstva ale Oliver sa v tej chvíli chudáčik cítil trápne asi tak ako ešte nikdy v živote.
"Fajn mami to by stačilo!" vyhlásil royhodne a vytrhol jej z ruky fotky. Obe sme sa hrozne rozosmiali na tom jeho polourazenom výraze. V tom sa mi ale strašne stiahlo hrdlo a môj hlasný smiech sa rázom zmenil na dusivý kašeľ. Nechápala som čo sa to deje, toto sa mi ešte nikdy nestalo. Obaja na mňa zostali prekvapene hľadieť. Ani oni zjavne nechápali čo sa to deje. Nemohla som sa nadýchnuť a hruď mi išlo roztrhnúť.

"Oliver musiš ju zobrať do nemocnice. Toto určite nie ej v poriadku!" vzhlásila pani Sykesová so strachom v očiach a pomáhala mi vstať. Keď ma konečne dostali do auta Oli si sadol za volant a porušil vtedy snáď aj tie predpisy ktoré ešte nevymysleli. Stále som sa šialene drhla až tak strašne ,že som si myslela ,že sú to posledné minúty môjho krátkeho života. Doktor ma okamžite posadil na lehátko v ordinácii a snažil sa so mnou komunikovať.

"Je to zrejme alergická reakcia. Ste na niečo alergická?" hovoril až neprirodzene pokojne
"Škori...." okašľala som si "..cu. Škoricu!" dopovedala som polohlasom
"Preboha! V koláči bola škorica!" vykríkla pani Sykesová ktorej spoločnosť som si uvedomila až teraz.
"V poriadku dám vám injekciu počkajte chvílku." usmial sa an mňa lekár a o dišiel do vedľajšej miestnosti. Oliver sa vzhupol an miesto vedľa mňa a ruku si položil okolo mojich ramien akoby ma chcel udržať pokope. Doktor sa znova vrátil a podržal mi vystertú ruku. Vybral si vhodnú žilu a nekompromisne do nej yapichol injekciu s protiliekom.
"Choďte sa posadiť na chodbu. Za minútku vás skontrolujem." usmial sa znovu a rukov ukázal an dvere. Všetci traja sme vyšli an chodbu a ja s Oliverom sme sa posadili na sedadlá.

"Prepáč mi to Evanna. Naozaj som nevedela ,že si alergická na škoricu." ospravedlňovala sa pani Sykesová.
"To je v poriadku." pokúsila som sa o úsmev vyčerpane. Potom sme sa rozlúčili a mne hlava klesla na Oliho rameno.

"Už v pohode?" zaujímal sa opatrne a hladil ma po ramene
"Lepšie." povedala som zachrípnuto ,pretože celé hrdlo ma strašne pálilo.
"Teraz znieš akoby si sa učila growlovať." zasmial sa an vlastnom vtipe. No ja som bola príliš otupená látkou proti alergii aby som sa zasmiala naspäť. Cútila som ako sa mi hrdlo pomaly uvoľňuje a ako sa mi začínajú zatvárať oči. Doktor ma potom ešte rýchlo prezrel, položil mi pár otázok a konečne ma poslal domov. Oliver ma tam odviezol a potom sa sám pobral za rodičmi.

Oliver
Chúďa Evanna hoc mi to nepovedala vedel som ,že mala so stetnutia s mojimi rodičmi nervy. A keď už to vyzeralo ,že všetko bude dobré a ona odíte spokojná chytí ju alergický záchvat. Prišiel som domov a zdelil som mame správy o tom ako to ďalej prebiehalo v nemocnici. Bola zničená z toho čo je nechtiac spôsobila a tak som musel stráviť ďalšiu pol hodinu jej upokojovaním. Konečne som sa pobral do izby. Otvoril som si notebook a prihlásil sa na FB. Nič nové no v tom mi zasvietilo okienko so správou. Bola to Amanda. Mal som trocha strach to otvoriť pretože som jej ešte neodpovedal na jej poslednú správu. Nevedel som ako jej správne odpovedať no mal som príšerné nutkanie si túto novú správu pozrieť.

Amanda :
co si spravil mojej sestre tz bastard?!

Wow tak toto boli silne slova a tak celkom som to zase nepochopil.

Oliver:
prepac ale teraz nechapem...

Amanda:
prisla domov ako bez duse a hned si isla lahnut ak si jej zlomil srdce nepraj si ma!

Oliver:
bola u nas na navsteve a dostala daku alergicku reakciu na skoricu museli sme s nou do nemocnice je to len kvoli liekom

Amanda:
tvoje jedine stastie!

Oliver:
co som ti spravil ze sa zrazu ku mne takto chovas?

Začal som na rovinu lebo som vedel ,že to y nej inak nedostanem.

Amanda:
citila som sa ublizne...nechutne vyuzita...ty si si to mozno rozdal s mojou sestrickou ale mne si k tomu nepovedal nic hoc ja som ti pripravila herne pole

Takže takto ona zmýšľa o láske? Že je to len hra a ide o tom kto ti ako nahrá? To je fakt plytké, nechápem ako s ňou môžem strácať čas. No poštvať si ju asi nebude najmúdrejšie.

Oliver:
prepac ale bol som trochu zamestnany...no dakujem

Napísal som stručne a nejasne aby mi nič nemohla vyčítať.

Amanda:
niet zaco :) snad sa to s nou teraz bude dat vydrzat..staraj sa mi o nu

Prekvapilo am ako veľmi jej na nej záležalo aj keď to veľmi neprejavovala. Zrejme kvôli svojmu postaveniu na škole. Stále sa podpichovali no aj tak sa mali radi hoc si to nehceli priznať. Než som stihol vymysliet vhodnú odpoveď bola už preč...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 15. ledna 2011 v 23:28 | Reagovat

evanna má ale šťastie :-D

2 Holly Sykes Holly Sykes | Web | 16. ledna 2011 v 9:34 | Reagovat

tiez si hovorim :))) ja by som sa teda nestazovaal mat takeho frajera :DDD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama