Bring Me the Horizon chapter TWO

11. října 2010 v 21:13 | Little Miss Sykes <3 |  Fan Fiction
Evanna
Bola som hlboko zamyslená keďže som sa pokúšala pochopiť čo to ten náš geniálny professor písal na tabuľu ale bezvýsledne. Nech som sa akokoľvek snažila prvá polka hodiny mi k pochopeniu učiva naozaj chýbala. No v tom narušilo moju pozornosť prudké otvorenie dverí. Do triedy vošiel vysoký,tmavovlasý chlapec s piercingom v pere, čo sa teda u nás na škole snáď okrem mňa ani nestalo a tváril sa akoby strášne trpel ,že sem mussel vstúpiť.
"Meškáte." Zamračil san a neho pán Dalton
"Prepáčte." Zatváril sa chlapec ospravedlňujúco no v jeho hlase som cítila trpkosť.
"Vy musíte určite pán Sykes však?" pozrel san a neho professor podorzievajúco
"Áno to som ja." Povzdychol si nový študent akoby čakal na popravu.
"V poriadku ,že stet u prvý deň tak vám to odpustím ale nabudúce si pamätajte ,že na geometriu sa chodí na čas."

"Iste." Poznamenal ironicky a jasne dal učiteľovi najavo kto bude mať v ich rozhovore posledné slovo. Potom sa začal obzerať po triede kde je voľné miesto. A keď sa pozrel na mňa okamžite som uhla pohľadom a uprela som ho radšej na svoje ruky ktoré som mala položené na lavici pred sebou. Netušila som ako rýchlo plynie čas keď je človek vystrašený. A hlavne som nechápala prečo som bola len zo zlomku sekundy na ktorý sa naše oči spojili taka vystrašená. Srdce mi bilo ako o závod a tak som sa pokúšala upokojiť. Keď už som si bola istá ,že mi nič nehrozí inštinktívne som zdvihla pohľad k miestu kde stál a s prevapením som zistila ,že tam už nie je. A v tom som si uvedomila ,že sa závratnou rýchlosťou blíži ku mne. Srdce mi opäť začalo biť ako šialené a dych sa mi zrýchlil. Stiahla som sa do seba a snažila som sa byť ako neviditeľná. Myslela som si ,že moja metóda zabrala no v tom som si uvedomila ,že jediné voľné miesto v celej triede je v rade cez uličku hneď vedľa mňa. Sykes si nedbalo hodil tašku k lavici a pohodlne sa usadil. Z tašky vybral papier spoločne s ceruzkou a začal čosi čmárať. Jeho tvár bola stuhnutá v pevnom, kamennom a dobre nacvičenom výraze. Pochybujem ,že si všimool ,že som ho celý zvyšok hodiny pozorovala. Keď zazvonilo zdvihla som sa a vykráčala som z triedy nezaujímajúc sa neho. Chcela som si ísť do skinky pre veci na deják a naozaj som nemala náladu na Amandu ktorá má skrinku hneď vedľa mňa. Viem je moja sestra ale sme take rozdielne a rozhovory s ňou dokážu byť poriadne otravné a hlavne ak sa dakde objaví nejaký chalan ktorého ešte nevidela. Fakt nepotrebujem ďalšiu pol hodinu počúvať o tom ako sa je nepáčia piercingy a chlapci ako Sykes. No bohužial som sa z triedy nedostala dostatočne skoro a tak ma pristihla ešte skôr ako som sa dostala ku svojej skrinke.

Amanda
"Uuuu zdá sa ,že sat u niekomu páči nový spolužiak." Začala som na sestru zhurta
"O čom to kecáš?" pozerala na mňa nechápavo.
"No tak nehovor ,že sa ti nepáči odkedy prišiel nemohla si z neho spustiť oči." Povedala som trochu núteným šťastným tónom ktorým som sa pokúšala zakryť usvedčenie.
"Amanda pozri toho chalana ani len nepoznám. Dobre nevyzerá zle ale nemali sme možnosť povedať si ani jedinú vetu takže ti naozaj úprimne hovorím ,že k nemu ešte neprechovávam žiadne city." Vysúkala so seba monológ v ktorom chcela poprieť moje presvedčenie
"No a čo. Veď aj ja s Brandonom sme prehodili sotva tri vety a už sme sa bozkávali a sme spolu šťastný lebo sa stale môžeme o sebe čosi nové dozvedieť." Začala som jej to teda vysvetlovať na báze osobných skúsenosti s mojím frajerom a naozaj som ju chcela prímenť k tomu aby si priznaal ,že sa jej ten zvláštny chlapec z geometrie páči.
"Lenže Amy Brandnove IQ je pod bodom mrazu on toho aj tak moc nenakecá." Nenechala sa moja sestrička oblomiť. Vidno ,že nemá žiadne skúsenosti.
"Hmm no ako myslíš. Ale ja viem o týchto veciach svoje proste poznám ako to chodí." Zhodnotil asom vyberajúc so skrinky veci na deják.
"Ďakujem ti Amy ale myslím ,že až sa mi bude páčiť alebo dačo podobné tak to budem vedieť aj sama." Usmiala sa falošne Evanna a videla som ,že naozaj nemá zmysel jej to vysvetlovať lebo ona má proste svoju pravdu ktorú jej nemožno vyvrátiť. Pozrela som sa do zrkadla v skrinke a uvážila som ,že je na čase si trochu prepudrovať nos.

Oliver
Papier na ktorý som si cez hodinu kreslil som ako obyčajne strčil hlboko do tašky a potom som sa pobral podľa plániku nájsť kde je moja skrinka. Cestou tam som sa hrabal v ďalšej kope papierov medzi ktorými som chcel v prvom rade nájsť svoj rozvrh a v druhom rade číselnú kombináciu ku skrinke. Našťastie boli tie papiere robené celkom prehľadne a tak som cestou k skrinke zistil ,že ďalšiu hodinu mám deják. Takže to vyzera ,že táto hodina bude vhodná na dačo ako From First to Last. Hodiny ako tieto ma odjakživa zabíjali tak isto všetky hlúpe prírodovedné predmety a rovnako tak aj matika. A tak som si ich radšej krátil počúvaním hudby a kreslením. Keď som prišiel ku skrinke a podarilo sa mi ju otvoriť rozhodol som sa trochu poobzerať keby som sat u náhodou stratil alebo niečo take aspoň budem vedieť pri akých ľuďoch mám skrinku a nejako sa už len nájdem. Len dúfam ,že to nebudú nejaké tupé športové individual ako napríklad futbalisti alebo dačo v tom zmysle. Pozreal som sa naľavo od seba a videl som pár úplne normálne vyzerajúcich deciek ktoré som nemal šancu si zapamätať lebo boli až tak obyčajné ,že aj keby som veľmi chcel tak podľa nich tú zasranú skrinku nenájdem. Tak som sa teda porzeal nabok na pravo od seba. Pár skriniek pri ktorých nikto nestál a potom dve dievčatá ktoré som už poznal z hodiny neznesiteľne nudnej geometrie. Bolo to to male emo dievča s piercingom v pere a celkom fajným bridgeom a namôjdušu sa práve rozprávalo s tým krásnym blonďavým dievčaťom čo sedelo pár lavíc predo mnou a tiež vyzralo rovnako znudene ako väčšina triedy. Síce to nebol celkom môj štýl ale to ,že bola nádherná sa jej musí uznať. Vôbec by som sa nedivil keby tu bola hlavná roztliekavačka. No ale keďže sa vykecávala s dievčaťom s akým san a mijich predošlích školách dievčatá ako ona nerozprávali bol som takmer ochotný tvrdiť ,že môže pokojne byť aj predsedkiňou matematického krúžku. Proste paradox. Táto škola asi nebude taka ako som predpokladal možno konečne po tých rokoch sa dačo v tomto nudnom stereotype zmení. Hm bolo by to fajn.Zobral som do ruky zošit a keďže som nemal nič na práci rozhodol som sa ísť do triedy. Našiel som ju takmer bez problémov. Bola takmer prázdna spoznal som pár ľudí s geometrie al einak všetko úplne neznáme tváre. Všimol som si ,že moje typické miesto v zadu v rohu je voľné a tak som sa tam pobral. Opäť som si tašku nezaujate hidl n azem a pohodlne sa usadil s nohami natiahnutými dopredu. Možno sa mi bude chieť spať a táto poloha bude na to vyhovujúca. Zamýšľal som san ad tým ako to celé asi bude prebiehať ,čo tak asi budem mať na obed keď som zrazu započul jemné odkašľanie. Pozrel som san ad seba a zbadal to male dievča s piercingami ako na mňa hľadí s potlačovaným zdesením.

"Deje sa niečo?" opýtal som sa nechápavo
"Sedíš na mojom mieste." Priznala opatrne
"Nie je ich tu snáď voľných ešte dosť?" zareagoval som trochu prehnane podráždene
"Áno ale toto je moje miesto sedím tu už odjakživa." Informovbaal ma o dôvode toho prečo ma odtiaľto chcela vysťahovať.
"Kto skôr pride ten skôr melie." Usmial som san a ňu ironicky. Zostala na mňa len prevapene hľadieť a potom si radšej sadla do radu cez uličku takmer do stredu. Videl som ,že si do uší strčila sluchátka a ignorovala celý svet. Neviem prečo ale mal som strašnú chuť začať sa smiať. Za pár minút na to začala hodina. OMG pravek je snáď tá najnudnejšia časť histórie. Myslel som ,že na tej hodine asi umriem. Zadíval som san a chrbát malej emáčky a začal som pociťovať dačo ako výčitky svedomia. Naozaj som nemal byť taký hnusný bolo to odo mňa netaktné. Mal by som sa je asi ospravedlniť lebo na svoje chovanie som nemal ani dôvod a pravdupovediac ani nárok. Pomaly som začal zo zašita vytrhávať kúsky papiera zošúľal som ich do malých guličiek ktoré som do nej začal hádzať. Prvých pár ignorovala no potom sa zrazu otočila s naštvaným výrazom. Snažil som sa čo najlepšie napodobniť slovo prepáč ale zjavne ho smojich pier nevedela prečítať tak som pridal trochu hlasu "Prepáč." No nechcel som vzbudiť pozornosť a tak som to stale nepovedal dostatočne nahlas čiže mi stále nerozumela. Rýchlo som vytrhol zo zošita ďalší papier a rýchlo naň naškriabal "Sorry T.T" modliac sa ,že prečíta môj škrabopis. Stále mala ten naštvaný výraz a tak som sa zatváril smutne aby to vyznelo naozaj vierohodne ale práve vtedy ma vyrušila profesorka.

"Máte nám k tomu čo povedať pán Sykes?" opýtala sa autoritatívne a naozaj ma prekvapilo ,že pozná moje meno
"Asi nie." Začal som ostýchavo
"Tak prečo rozprávate ?" zahľadela san a mňa ako na výsluchu
" No ja som len chcel …" zťažka som prehltol.
"Len ste chceli?" nabádala ma aby som pokračoval
"Chcel som sa jej ospravedlniť." Ukázal som prstom na moju no povedzme ,že obeť. Učiteľka sa pozrela smerom k tomu dievčaťu a a všimla si ,že má na ušiach iPod.
"No takže pán Sykes a slečna Robertsová budete mať obaja dosť času povedať si všetko po škole." Zamračila sa " Takže teraz sa prosím sústreďte na výklad pán Sykes a vy slečna Robertsová si prosím odložte ten iPod do tašky." Dopovedala rázne a pokračovala vo výklade. Fakt skvelé ešte som tu len prvý deň a hneď po škole. No genialne….
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 12. října 2010 v 17:37 | Reagovat

úžasné... úžasné.. :-). som zvedavá, čo sa stane keď budú po škole.. určite sa niečo stane... však? :-D

2 Little Miss Sykes =^.^= Little Miss Sykes =^.^= | Web | 12. října 2010 v 18:39 | Reagovat

neprezradzaj :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama