Bring Me the Horizon chapter THREE

12. října 2010 v 18:38 | Little Miss Sykes <3 |  Fan Fiction
Evanna
Ako náhle zazvonilo naštvane som sa zdvihla z miesta a opustila triedu. Bola som an ceste ku svojej skrinke keď som zrazu spoza seba počula zvolanie:
"Hej Robertsová!" ak som počula svoje priezvisko automaticky som predpokladala ,že to volajú na moju sestru. No ale keďže Amanda sa rozhodla ísť za Brandonom na tréning ktorý sa konal na opačnej strane školy musel neznámi volať na mňa. Obrátila som sa za výkrikom a všimla si ,že sa pomedzi ľudí ku mne pretláča Sykes. Prevrátila som očami a ďalej pokračovala v ceste ku skrinke.
"No tak Robertsová!" zasmial sa Sykes jemne keď ma dobehol
"Čo chceš?" opýtala som sa nezaujate.

"Chcel som sa ti ospravedlniť V prvom rade za to ,že sm bol k tebe nepríjemný a v druhom mi prosím prepáč ,že kvôli mne musíš zostať po škole." Ako to dopovedal ani som sa na neho nepozrela a otvorila som skrinku,
"Fajn." Povedala som skrývajúc naštvanie.
"Fajn? To je všetko čo mi k tomu povieš?" opýtal sa prekvapene a myslím ,že sa na mňa kvôli tomu asi trochu urazil.
"A čo si čakal? Že poviem niečo ako nevadí Sykes s tebou rada zostanem hocikde." Povedala som rozhorčene napodobňujúc zvádzajúci hlas.
"A rada?" opýtal sa aby trochu odľahčil situáciu ale ja som teraz na hlúpe vtipy nemala náladu.
"Skús hádať." Otočila som sa urazene ku skrinke a začala v nej hľadať veci na ďalšiu hodinu. Rukami sa oprel o skrinku tak aby som mu nemohla vidieť do tváre a tiež aby som mu nebola schopná utiec. Jeho pery boli zrazu takmer úplne pri mojom uchu a celý môj nos naplnila krásna a tajomná mužská vôňa.
"uvidíme s ateda po škole." Zašepkal a aj keď som ho nevidela vedela som ,že sa pri tom pousmial. A potom bez jediného slova odišiel a nechal ma stáť pri skrinke. Teda ten chlapec je tu prvý deň a už som kvôli nemu po škole toto nevyzerá dobre. Všimla som si ,že jeho skrinka je len pár od tej mojej. Pohľad mal pevne upretý do tašky a tak som ho zase nenápadne sledovala. Preboha čo sa to so mnou deje? Ešte nikdy som nikoho nechcela takto sledovať. Prisahám ,že ak by to bolo možné tak by som ho dokázala pozorovať celý deň. Viem ,že ma dostal do problémov a ,že som na neho naštvaná ale niečo ma k nemu proste ťahalo. Musela som sa sakra premáhať aby som sa za ním nerozbehla s dákym hlúpym nápadom ,že mu to tu poukazujem alebo dačím podobne stupídnym. Mala som ešte chvíľku čas no nemala som nič dôležité na práci a tak som sa radšej pobrala do triedy.

Oliver
Fíha to dievča sa fakt nezdá. Od tak malej osoby by som len ťažko čakal ,že by vedela byť až takáto nepríjemná. Wrrr...teda stále sa nechcem viazať no rodičia mi sľúbili ,že na tomto mieste už zostaneme do kým nezmaturujem a tak by sa hodila aspoň kamoška s ktorou by som trávil čas. Možno by som to mal skúsiť práve s týmto dievčaťom. Viem ,že som nezačal zrovna najlepšie ale všetko sa dá napraviť. Neviem prečo ale keď som bol pri nej mal som taký strašne zvláštny pocit. Dačo také som ešte v živote necítil. Bolo to akoby som mal v bruchu motýle a...fajn mal by som asi prestať veriť v to ,že sa deje dačo nezvyčajné určite to bolo len preto lebo am mrzelo ,že som ju zatiahol do svojich problémov. Uvidíme po škole. Bude to ako vždy nudná hodina kde budeme potichu sedieť písať si úlohy a v mojom prípade aj počúvať hudbu a kresliť si. Ďalšiu sme mali mať fyziku. Zobral som si učebnicu a vybral som sa do triedy. Zostávalo síce ešte dosť času ale radšej tam pôjdem skôr lebo jeden deň po škole mi teda bohate stačí. Vošiel som do učebne a na moje veľké prekvapenie a myslím ,že aj potešenie tam sedela Robertsová a ešte pár takmer priehľadných ľudí. Zakýval som jej a ona na mňa zagánila no zrejme to bol jej spôsob ako si na mne vybiť zlosť ktorú ku mne teraz prechovávala.. Sadol som si hneď pred ňu a chcel som znova nadviazať rozhovor.

"Ahoj! Dlho sme sa nevideli." Pokúsil som sa spočiatku o vtip
"Strašne mi chýbala tvoja prítomnosť." Poznamenala ironicky
"Hmm mimochodom som Oliver." Predstavil som sa snažil som sa tým náš rozhovor trochu posunúť do inej roviny
"Tak bez tejto informácie by som asi neprežila." Zabila ma hneď. Nestačil som sa čudovať, normálny človek by sa s ňou už snáď nikdy nechcel rozprávať ale ja som proste chcel zistiť čo znamená to divné chvenie v mojom žalúdku.
"Ale no tak veď som sa ti ospravedlnil." Snažil som sa ju presvedčiť aby sa so mnou konečne začala baviť normálne.
"Máš pravdu ale ako to rieši situáciu?" zahľadela sa na mňa vážne
"Asi ti to veľmi nepomohlo ale neviem čo by som mal ešte spraviť." Povedal som je to na rovinu
" Vieš čo kašli na to. Považujme to za uzavreté. Nemám náladu sa tu s tebou o tom baviť."
Zhodnotila a mne celkom odľahlo.
"Takže kamoši?" opýtal som sa dúfajúc
"Budem nad tým uvažovať." Usmiala sa na mňa milo a dakde z hĺbky mňa sa zrazu prevrhla vlna tepla ktorá obliala celé moje telo keď som videl jej očarujúci úsmev. Nebol som schopný viac prehovoriť, ťažko sa mi dokonca aj dýchalo. Takže som sa na ňu tiež len ostýchavo usmial.
"Som Evanna." Predstavila sa potichu. Sťažka som prehltol a povedal som:
"Teší ma."
A v tej chvíli som bol Bohu snáď prvý raz v svojom doterajšom živote vďačný ,že do triedy vošiel profesor a začala sa hodina.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 12. října 2010 v 20:03 | Reagovat

úžasné!

2 Little Miss Sykes =^.^= Little Miss Sykes =^.^= | Web | 12. října 2010 v 20:06 | Reagovat

oj vadaka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama