Bring Me the Horizon chapter ONE

10. října 2010 v 21:42 | Little Miss Sykes <3 |  Fan Fiction
Evanna
Vždy som bola taká šedá myš našej školy. Nikto sa na mňa ani len nepozrel. Nikdy som nepatrila k dievčatám o ktorých si každý myslí aké sú úžasné len preto lebo majú dlhé blond vlasy ktoré im padajú na chrbát ako závoje. Bola som tá o ktorej nikto nevedel. Jediná vec ktorú vedeli všetci bola tá ,že moje miesto je v kúte triedy s iPodom na ušiach. Áno, hudba bola moja vášeň. Aspoň keď som počúvala necítila som sa osamelá. Bola to proste chýbajúca časť skladačky. No stále som mala pocit ,že mi niečo chýba. Niečo živé a citeľné. Niečo reálne čoho sa dá dotknúť a máte pocit ,že ste úplne v bezpečí a nikdy sa vám už nič nemôže stať. Ako vraví moja sestra Amanda : " Evanna to čo ti chýba je frajer. Je to jednoduché."

Hmm jej sa to povie ju má proste každý rád. Ako inak veď je to hlavná roztlieskavačka a kráľovná všetkých možných plesov. Chalani stoja v rade len aby sa jej mohli dotknúť. No podľa mňa je to nechutné. Láme im srdcia        a ešte si z toho robí aj zásluhy. Nuž ľudia sú na svete všeliaký. Takí ako ja - úžasné individuá ktoré chodia poobliekané celé v čiernom, s piercingami a iPodom stále na ušiach zaoberajúci sa nezmyselnosťou svojho života a potom taký ako moja sestra - krásny, populárny.....snáď raz nájdem čo mi chýba. Asi by som sa mala od Amandy odvrátiť a dívať sa radšej na tabuľu aj keď po polke hodiny to už asi nemá zmysel.

Oliver
Och bože! Zase nová škola .Moji rodičia si nedajú pokoj. Koľko krát ešte budem musieť absolvovať ten trápny moment prvého dňa v škole?! Už ma to vážne prestáva baviť. Je to dačo ako deja vu. Takmer každý rok na novom mieste. A vždy je to rovnaké. Učiteľ ma predstaví triede a všetci an mňa zízajú ako na dačo čo ešte v živote nenávideli. Potom si radšej vezmem tašku, sadnem si do poslednej lavice v rohu strčim iPod do uší a tvárim sa ako neviditeľný. S ľuďmi som si nikdy nejako nerozumel. Skrátka si rád držím odstup. A samému je mi možno aj lepšie. Keďže na danom mieste nevydržíme dlhšie ako jeden rok načo sa zbytočne viazať? Jediná vec čo mi však chýba je pocit domova. Osobne si myslím ,že každý potrebuje miesto kam sa rád vracia...ja také nepoznám. A tak som radšej vkročil do tej hnusnej zatuchnutej budovy ktorá sa nazýva škola.


Amanda
Bože ako môže byť moja sestra tak hrozne úbohá. Kto nás nepozná alebo teda lepšie povedané kto nepozná ju čo ej teda väčšina ľudí z tohto malého mestečka by ani nepovedal ,že sme dvojčatá. Veď sa ani len nepodobáme. Ja som vysoká a ona má ledva 165 centimetrov. Ja mam dlhé blond vlasy a ona prefarbené na čierno a nadrzovku odstrihnuté na dĺžku niečo pod ramená. No a povedzme si úprimne ale mať 16 a nepoznať manikúru? Veď musí byť stratená v dákom zvláštnom svete. No ona vlastne je uväznená v dákom zvláštnom svete plnom divných vrieskajúcich oblúd čo tvrdia ,že sú vlastne chlapi a tak. Nechápem ako sa je to môže páčiť. Stále s tým svojim iPodom na ušiach...no na geometrii celkom chápem ,že robí čosi iné ale strácať čas niečím ako je počúvanie hudby keď ho môže využiť napríklad na to aby mala dokonalé nechty?! Veď to je hriech....

NOTE: je to len úvodná časť do príbehu dačo ako predslov :D samozrejme že celý dej nebudú len takéto úvahy
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 11. října 2010 v 15:14 | Reagovat

úžasne napísané to je!... teším sa na ďalšiu časť... ách milujem oliho :-D

2 Little Miss Sykes =^.^= Little Miss Sykes =^.^= | Web | 11. října 2010 v 19:55 | Reagovat

jej dakujem :D no posnazim sa a ked tak by mohla byt este dnes alebo uz zajtra :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama