Bring Me The Horizon chapter FOUR

14. října 2010 v 17:26 | Little Miss Sykes <3 |  Fan Fiction
Evanna
Och bože to snáď len ja môžem byť taká blbá ,že som zrazu tak milá na človeka kvôli ktorému som skončila po škole. Ale keď ten jeho úsmev to ako hádže ofinou a všetko jednoducho sa to nedalo. No ale povedzme si úprimne načo si robiť zbytočných nepriateľov? Ten chalan je tu prvý deň mala by som sa chovať slušne. Hodina trvala snáď celú večnosť. Keď konečne zazvonilo pobrala som sa spolu s Oliverom na obed.
"Tak čo si dáš?" zaujímala som sa keď sme stáli pri pulte s jedlom
"Asi..." zamrzol a obzeral si jedlo "šalát." Dokončil trochu skleslo
"Šalát? To ako vážne?" pozerala som sa na neho s pobavením výrazom na tvári lebo som snáď ešte nevidela chalana čo by si na obed dal len šalát

"Áno to ako vážne. Som vegetarián a nič iné bez mäsa tu nie je." Oboznámil ma so znechuteným výrazom keď si obzeral mäsité jedlá. Nemala som k tomu čo povedať a tak som sa len milo usmiala. Zobrali sme si misku plnú zeleniny a šli sme si sadnúť. Keď sme už jedli do jedálne vošla moja sestra všetky oči , vrátane tých Oliverových, spočinuli na nej. Bolo to akoby v jedálni zastal čas keď sa v nej objavila, nikto sa neopovážil ani len nadýchnuť.
Keď už sa posadila všetci sa vrátili povedzme ,že do normálnu. Bola som celkom rada že sme s Oliverom sedeli na mieste kam nedovidela lebo keby nás spolu videla na obede asi by som o tom obede musela rozprávať celý večer.
"Neviem či teraz nebudem vyzerať ako debil ale videl som ,že ste sa s tým blonďavým dievčaťom rozprávali. Vy sa poznáte?" zaujímal sa Oliver opatrne
"Áno." Povedala som otrávene. Naozaj ma rozčuľovalo keď sa so mnou niekto chcel rozprávať o mojej sestre.
"Vieš na každej škole na ktorej som zatiaľ bol a že ich bolo dosť sa ľudia ako ona nebavili s ľuďmi ako my." Povedal zahanbene. Ale naozaj ma aj tak potešilo že povedal ľudia ako my. Bolo príjemné mať pocit ,že ma berie ako seberovnú.
"No vieš Amanda je ale moja sestra." Zasmiala som sa jemne keď som si všimla ako neveriacky mal otvorené ústa keď som to povedala. Pochybujem ,že bol v tej chvíli schopný prehovoriť. Radšej si teda strčil do úst ďalší kus paradajky a sústredene ho prežúval. Vďakabohu, tým sa naša debata o Amande skončila. Po obede sme sa pobrali na ďalšiu hodinu. Asi v polke hodiny sa Oliver otočil ku mne so smutným výrazom.
"Stalo sa niečo?" zašepkala som tak potichu, že ma sotva počul on.
"Vybil sa mi iPod." Odhodil si ofinu z očí.
Vybrala som si z ucha sluchádko a podržala ho smerom k nemu.
"Môžem?" opýtal sa dúfajúc. Len som pokývala hlavou. Strčil si ho do ucha a potom sa na mňa pozrel s otázkou v očiach.
"Cry of The Afflicted?" a zdvihol kútik pier s piercingom
Len som nadšene pokývala hlavou. U nás v meste naozaj nikto nepočúval takúto hudbu tak bolo príjemné konečne stretnúť niekoho kto sa tiež vyžíva v post-hardcore asi tak ako ja.

Oliver
Och bože ako náhle som si dal do ucha to sluchátko začal som sa príšerne triasť. Bol to zvláštny pocit akoby sme boli prepojený alebo tak. No a pravdupovediac dosť som si to užíval. Cez obednú prestávku sme si fajn pokecali a aj keď som Evannu zatiaľ poznal iba ani nie deň mal som pocit akoby sme sa poznali celý život. Fajn viem ,že sa nechcem viazať ale proste nie som schopný držať sa od nej. Takže teraz mám ešte stále dve hodiny čo s ňou môžem stráviť a dokonca ma už aj prestalo mrzieť ,že som ju dostal do problémov ak mám pravdu povedať tak som si z toho vlastne robil zásluhy. Tie dve hodiny sme strávili s jej iPodom v ušiach a rozprávaním sa o rôznych kapelách. Potešilo am ,že máme rovnaký vkus na hudbu. No ktovie možno ju raz zoberiem na dáky koncert. A potom prišlo to naše "vysnívané" po škole. No a strávili sme ho zase pomerne hudobne. A okrem počúvania sme si stihli urobiť aj pár úloh. Evanna bola naozaj múdre dievča keby nebolo jej asi by som tým hlúpim príkladom nikdy nepochopil a nebol by som schopný ich sám vyriešiť. Bolo fajn ,že už sa na mňa nehnevala. Osobne si myslím ,že si to s naším priateľstvom rozmyslela a ,že z nás dvoch bude geniálna partia .Vyšli sme zo školy a Evanna sa so mnou začala lúčiť.
"Tak teda maj sa. Vidíme sa zajtra." Usmiala sa zase tým svojím milým úsmevom pri ktorom som znova takmer zamrzol.
"Máš tu auto?" opýtal som sa zarazene rozhliadajúc sa po parkovisku.
"Nie idem pešo je to kúsok." Ukázal rukou smerom kde pravdepodobne bývala.
"Naozaj? Nechceš zviesť?" spýtal som sa
"Nechcem ťa otravovať." Povedala milo
"Prosím ťa ja som ťa tri hodiny otravoval počúvaním tvojho iPodu zviesť ťa je najmenej." Usmial som sa na ňu v snahe presvedčiť ju aby som mnou nastúpila do auta.
"Fajn." Povedala a zo srandy sa na mňa zamračila akoby som ju do dačoho nútil.
Nastúpili sme a ja som
zapol rádio. Celú cestu sme nepovedali ani slovo. Celých 15 minút sme sa len zapučúvali do hudby. Keď vystúpila pozdravili sme sa a ja som počkal až kým nevojde dnu do domu. Potom som sa aj ja pobral domov. Po krátkom rozhovore s rodičmi som si sadol do izby a začal som si čítať ale nejako som sa nemohol sústrediť. Nič mi nedávalo zmysel a cítil som taký zvláštny tlak. Uvážil som teda ,že by bolo najlepšie sa ísť prejsť a nechať hlavou prúdiť len čerstvý vzduch. Keď som vyšiel von začalo sa stmievať
a kým som prišiel na pláž všetko naokolo osvetľovali už len lampy. Sadol som si do búdky pre záchranárov a len tak som sa díval na more. Nedokázal som na ňu prestať myslieť. Evanna zaplnila každú moju myšlienku akokoľvek som sa snažil nedokázal som ju vyhnať z hlavy. Ale v tom ma z mojich myšlienok vyrušil hrubší hlas.
"Navaľ čo máš!"
Pozrel som sa nad seba
a tam sa týčili dvaja chlapi ktorý boli asi dvakrát väčší ako ja.
"Nič nemám." Povedal som pokojne
"Poviem to ešte raz: navaľ čo máš.!" Zamračil sa znovu
"Ale ja fakt nič nemám." Zatváril som sa ako neviniatko. Naozaj som pri sebe nič nemal.
"Má ti to tuto kamarát vysvetliť inak?" zavrčal na mňa
"Pozrite chlapci keby som dačo mal tak nebudem robiť takéto hovadiny a proste vám to dám. Ale nemôžem vám dať to čo nemám."
Zdvihol som sa na odchod. Ten chalan čo na mňa hovoril zrazu len kývol hlavou a ja som v tom pocítil tvrdý naraz do brucha ktorý ma prinútil aby som si znova sadol.
"Tak teda dáš nám prachy alebo chceš aby ti to vysvetlil radšej ešte raz?" prehovoril na mňa opäť.
"Ja fakt nič nemám." Zastonal som. A potom prišlo pár ďalších úderov. Schúlil som sa do klbka na zemi a pokúšal som sa tváriť neprítomne čím som ich chcel prinútiť aby ma už radšej nechali na pokoji.
"nabudúce si radšej rozmysli či nám dáš čo chceme alebo budeš znova taký hlúpy a budeš zapierať." Zhodnotil ten ukecaný a potom zmizli. Keď už som si bol istý, že sú dostatočne ďaleko postavil som sa utrel si spod nosa krv. Nejako som to dokrivkal až domom. Moja mam takmer sinfarktovala keď ma uvidela celého dobytého a ledva stojaceho na nohách. Došiel som až do izby poriadne sa poumýval a potom som si radšej ľahol spať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 S. Bloody Diamond S. Bloody Diamond | Web | 14. října 2010 v 20:29 | Reagovat

auuu :/... prečo ho museli zbiť? To nieje fér... inak je to skvelo napísané!
inak ja to asi prestanem čítať, lebo ma štve že pre mňa sa taký oli asi nenájde :/ :-D

2 Ape.in Ape.in | Web | 14. října 2010 v 22:30 | Reagovat

jsi dobrá, moc hezký :)

3 Little Miss Sykes <3 Little Miss Sykes <3 | Web | 15. října 2010 v 15:51 | Reagovat

:D dakovala....s. bloody diamond to mi nesmies spravit :D neboj sa ajni pre mna nie je :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama